2. Kapitola

27. prosince 2012 v 17:58 | Roxanne Maguire |  Ťažký život G.A. Loireovej
Otvorila som ľahké drevenné dvere a ocitla som sa v malej izbe. Bola do tvaru štvorca a po mojej pravej ruke sa nachádzalo väčšie biele okno, vedľa ktorého bola v rohu vstavaná menšia drevenná a samozrejme prázdna knižnica. Na kolmej stene sa nachádzalo ešte jedno biele okno so sklenenými dverami na balkón, z ktorého bolo vidno na krásny pozemok patriaci k nášmu novému domu.
Zamrzla som vo dverách a obzerala sa po celej izbe, takže tu budem žiť najbližšie roky.
"Dovolíš..." zašepkala mama a vytrhla ma z úvah o mojej novej izbe. Rýchlo som sa odstúpila a mama vošla do izby s krabicou vznášajúcou sa nad hlavou. Mierne samoľúbo sa poobzerala a otočila sa na mňa.
"Pekné, no nie?"
Pomaly som vošla a vzdychla som si. "Zase mám tú česť, mať najmenšiu izbu v tomto dome však?"
"Ale zlatko..." mama švihla prútikom a krabica pomaly klesala, "Toto je len jedna časť!" Prstom ukázala na dvere.
"Dvere?" nechápavom som sa spýtala. Mama prevrátila oči, prešla ku dverám a zatvorila ich. Za dverami sa skrývali zatočené drevenné schody kvôli ktorým, bola v stene na mieru vytvarovaná diera od stropu až po podlahu. Schody viedli niekam do podkrovia. Mama sa na mňa usmiala a naznačila mi, aby som po schodoch vyšla. S povzdychom som vyšla po schodoch a ocitla som sa v príjemnom šere, bolo do podkrovie. Steny boli s dervenným obkladom a na podlahe boli parkety, na strope boli dve strešné okná a po mojej pravej ruke bolo okno na celú stenu, vďaka čomu som videla na široké okolie, samá zeleň. Predo mnou už stála moja posteľ. Padla mi sánka, presne takúto izbu som vždy chcela.
"Ďakujem." priškrtene som povedala a s jemným úsmevom som sa otočila na mamu, aj ona sa usmiala.
"Vyberiem ti dole veci z tej krabice a ty si ich už zariaď ako chceš." Počula som, ako zišla dole schodmi a švihla prútikom na čo všetky veci vyleteli z krabice a bezpečne pristáli na zemi. Pomaly som prešla ku posteli bez prikrývky iba s matracom a dlaňou som prešla po jemnom poťahu na matraci. Ľahla som si na posteľ a vzápätí som začula, ako sem niekto ide. Posadila som sa a tašku, ktorú som mala doteraz zavesenú na pleci som dala na zem a znova som si ľahla. Počula som ťapkanie malých nôh smerom ku mne.
"Gayaaa... Ja chcem túto izbu!" sadla si ku mne na zem a rozplakala sa. Takto to bude celý čas, vzdychla som si a ignorovala som neustávajúci plač mojej malej sestry. Pohľad som zavŕtala do drevennej steny a rozmýšľala o mojej novej škole... Rokfort, či ako sa to číta... No, uvidíme...



Pokračovanie nabudúce...
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama