3. Kapitola

1. června 2013 v 16:49 | Roxanne Maguire |  Ťažký život G.A. Loireovej
Dni rýchlo ubiehali a rodina Loireových sa pomaly zabývala v mokrom, studenom a nedostupnom Anglicku. Moja izba konečne vyzerala ako izba, ale ja som sa tam stále necítila ako doma - vo Francúzsku. Včera mi telefonovali spolužiačky z Francúzska a vraj bude v Beauxbatons nová riaditeľka. Konečne sa ozvali, však tu bývame už od konca Júna a teraz je posledný deň Augusta! Ani si na mňa nespomenuli. Vyhovárali sa na to, že vraj nemali naše telefónne číslo.
"Večerááá!" zakričala mama po anglicky zdola. Vzdychla som si a postavila som sa, lebo som doteraz sedela pri okne v mojej izbe. Zišla som dole drevenými schodmi a ocitla som sa v druhej časti mojej izby. Už nebola prázdna a pôsobila útulnejšie, ale aj tak by som ju hneď zamenila za Francúzsko. Otvorila som dvere, keď do mňa vrazila Claire, mladšia sestra. Tento rok je jej prvý v škole, tak ako bláznivá pobehovala po dome a balila sa. Ja som bola zbalená za desať minút.
Postavila som sa: "Nevieš dávať pozor?!" nahnevane som zvreskla.
Claire sa zasmiala a postavila: "Ale...."
"Gaya! Nenadávaj jej," prerušila ju mama z kuchyne, "poďte radšej jesť!" Claire zbehla dole do kuchyne a ja som ju nasledovala. Neviem ako Claire zvládne spať bez rodičov v izbe na internáte v tom Rokforte, keď už teraz musí mať izbu vedľa rodičovskej spálne.
Sadla som si za stôl, vedľa mňa sedela Claire, vedľa nej Jack a vedľa neho Amelie. Mama vždy chcela aby sme sedeli od najstaršieho po najmladšieho, aby ten starší mohol tomu mladšiemu pomáhať. To "pomáhanie" pochopili moji súrodenci ako ohadzovanie sa jedlom, strkanie si navzájom rúk do jedla a strkanie do seba. Mama predo mňa položila misu so šalátom, ktorý som si rýchlo nabrala a nastrkala do úst.
"Héj, berieš si príliš veľa!" okríkla ma Claire po francúzsky.
Chcela som jej niečo odvrknúť, ale vtedy si prisadol otec a s úsmevom nám pripomenul jeho žiadosť (po anglicky): "Hej, hej dievčatá. Viete ako sme sa dohodli, teraz sa budeme medzi sebou rozprávať po anglicky, aby sme sa naladili na anglickú náladu."
"Po anglickej nálade zrovna netúžim." zašomrala som, ale otec to zjavne nepočul.
Dopila som poslednú kvapku vody v pohári a postavila som sa, tanier aj pohár som dala do umývadla a chcela som znova utiecť do svojej izby, lenže ma zastavila mama.
"Počkaj, Gaya, sadni si späť." prevrátila som oči, otočila som sa a prišla som späť ku stolu. Keď som sa posadila a všetci dojedli, mama sa ozvala.
"Takže, zajtra je váš prvý veľký deň." mama sa otočila na mňa a Claire, ale svoje slová adresovala hlavne Claire.
"Zajtra nastúpite na novú školu s inou kultúrou. Nebojte sa, obe si rýchlo zvyknete..." pridal sa k nej otec a chytil ju za ruku. No ja som prestala počúvať. Dívala som sa síce na rodičov, ale myšlienkami som bola úplne inde.
Zachytila som iba poslednú vetu: "Takže zajtra o jedenástej vám odchádza vlak z nástupišťa deväť a trištvrte. Držte sa tam a niekedy napíšte, dobre?" ukončila svoj prejav mama a ja som mala nutkanie jej zatlieskať a spýtať sa, kde sa naučila tak dobre rečniť. Namiesto toho som prikývla a vytratila som sa do svojej izby.
Keď som vtedy večer zaspávala, rozmýšľala som nad tým, prečo práve vlakom. V Beauxbatons pre nás chodili koče. No, už s tým nič nespravím. Zajtra sa zjavím na nástupišti deväť a trištvrte s veľkým kufrom, snežnou sovou v klietke a rodinou a budeme exoti mesiaca. Budem sa cítiť veľmi... Počkať, nástupište deväť a trištvrte? Zrazu sa vo mne rozhorel malý plamienok nádeje, že je to celé vtip a zajtra sa vraciame späť.


Pokračovanie nabudúce...
 


Komentáře

1 lilylunapotter lilylunapotter | Web | 8. června 2013 v 18:41 | Reagovat

Super! Už se těším na pokračování :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama